Bolo horúce leto, školské prázdniny a ja, dvadsaťročný vysokoškolák, som sa „vyvaľoval“ na lúke.
Pamätám si, akoby to bolo včera. Lúka plná kvetov, vôňa, čo preniká do kostí, bzukot včiel, cvrlikanie cvrčkov.
Zavriem oči a vtom sa to stalo.
Uvidel som Chlapčeka ako sa na mňa usmieva, máva a niečo mi hovorí.
Trvalo to krátko, ale bolo to tak silné.
Rozbehol som sa domov, zavrel v izbe a mesiac a pol z nej nevychádzal, kým som knihu Chlapček nedokončil.
Všetko som písal na papier. Žiadny počítač ani písací stroj ale ruka, pero a čistý zápisník.
Bolo to tak silné a intenzívne, že som nemohol prestať, poriadne som nejedol, nepil.
Chlapček tam bol celý čas so mnou.

Pár mesiacov na to, som z peňazí zarobených na brigádach, kúpil počítač a všetko prepísal.
Vytlačil rukopisy a rozposlal ich vydavateľstvám s vidinou, že mi odpíšu a stanem sa „slávnym“ spisovateľom.
Nestalo sa tak!
Iba z troch vydavateľstiev mi odpísali, že nemajú na to peniaze, pôvodná literatúra sa nevydáva.
Po troch a piatich rokoch som to zopakoval. Bez odozvy.
Život plynul a ja som neprestával veriť, že sa mi to podarí.

Jedného dňa na besede, zoznámil som sa s človekom, vydavateľom, ktorému som to nezáväzne poslal.
Bolo to dvanásť rokov od môjho „imaginárneho“ stretnutia s Chlapčekom.
A stalo sa.
Vydavateľ mi oznámil, že je to hotová kniha a treba ju len vydať. Behom troch dní všetko pripravil, skorigoval, graficky a textovo upravil.
Ale malo to jeden háčik.
Vydanie knihy som si musel zaplatiť sám.    
Keď mi povedal sumu, smutno som konštatoval, že na to nemám.
Uzavreli sme dohodu, že potrebnú sumu našetrím a pustíme sa do toho.
Trvalo to dva roky!

Štrnásť rokov života, prekonávanie odmietaní, nepochopení a planých sľubov.
Ale stalo sa, v ruke som držal potrebnú sumu peňazí na vydanie knihy Chlapček.
Moja radosť bola predčasná. Vydavateľ zomrel a zanechal dlhy.
Môj sen o vydaní knihy sa zrútil ako domček z karát!

Sen sa zrútil, ale viera, že sa mi to podarí, nie.
Ešte som nevedel ako.

Jeseň, rok 2015.
15 rokov odvtedy, ako som napísal rukopis Chlapček.
Dlhých 15 rokov v šuplíku, zaprášený, nevyužitý, nikým nečítaný.
A vtom pribehol chlapček, asi sedemdesiat centimetrov vysoký, modré oči, dlhšie blond vlasy s jemnými kučierkami.
Otváral šuplíky a všetko, čo v nich našiel, povyhadzoval na zem a skvele sa pri tom zabával.
Bol to môj jeden a pol ročný syn.
Čas sa zastavil.
Uvidel som záblesk, jasný okamih toho, čo mám urobiť.

Za dva mesiace som rukopis prerobil, jazykovo a štylisticky upravil, doplnil fotografiami z mojich potuliek po Európe a v decembri 2015 vydal.

Pätnásťročný tínedžer, kniha Chlapček je na svete a ja ju držím vo svojich rukách